Eto´o zarobí ročne 15 miliónov eur! Nevynájde liek proti rakovine, nezúrodní stovky hektárov pôdy, ani na nej nedopestuje chlieb, nepostaví fabriku, ktorá by uživila aspoň stovku robotných, no prázdnych rúk. On sa len naučil narábať s loptou a baviť tým ostatných ľudí. Robí to dobre, nepopieram. Futbal je hra, ktorá poteší aktérov i divákov, pritom však nemusí ísť o miliónových hráčov, ale aj o tých najrýdzejších amatérov v zapadnutej dedine, ktorí po zápase dostanú guľáš a pivo.
Nehovorím, že človeku hry netreba. Tých však máme dnes nadostač, ba sme nimi „prejedení“. To, čo obrovskému percentu ľudského spoločenstva chýba, je chlieb. Politici (a teraz nemám na mysli len tých našich slovenských) zabúdajú na motto rímskych vládcov, ktorí vedeli, čo treba dať ľudu, aby bol spokojný. Zabúdajú, že keď to nedokázali, ríša padla.
Eto´o tie milióny, ktoré by mu mohol závidieť aj rozprávkový Alibaba, zarobí v Machačkale! V hlavnom meste Dagestanu, ruskej republiky, z ktorej viac ako o futbale prichádzajú správy o vraždách. Samotní hráči z mesta, nehovoriac o krajine, ani veľa neuvidia. Chodia tam len hrávať, žijú a trénujú v ďalekej Moskve. Nie že by v Machačkale nemali kde bývať. Je to vec ich bezpečnosti.
Futbalisti, hokejisti, tenisti, herci, modelky, speváci a iní umelci... najrôznejšie celebrity. Nehovorím, že svoju robotu neberú poctivo, aspoň väčšina z nich. Ale má ich práca pre ľudstvo naozaj takú vysokú hodnotu? Sú znakom vysokej kvality a ceny človeka miliónové hodinky, pompézne, až provokačné hodovanie, či fotky s prostitútkami v bulvárnom časopise?
Peniaze vynašli ľudia už dávno. Nepochybne dobrý vynález. No človek 21. storočia si z tých papierikov urobil modlu, ktorej sa klania, pre ktorú je schopný vraždiť, i riskovať život. Ja viem, tak tomu bolo aj v minulosti, za Jánošíka, pred ním i po ňom, ale dnes tá ľudská mánia byť za každú cenu bohatý, nadobudla obludné rozmery znásobené tým, že už ani banky (nehovoriac už o „nebankovkách“), nie sú v takej situácii a ani nepracujú tak, ako za čias templárov či Fuggerovcov. Bohatstvo nedáva iba chlieb, ale - a to predovšetkým - slastný pocit moci, dáva vyplávať na povrch zvieracím pudom, vďaka čomu sa boháč cíti ako vodca stáda (Hoci pozor - ako hovoria v Česku - „stádo vede vůl“). Nehovoriac o škodoradosti na jednej a závisti na druhej strane.
Uvedomujem si, že niekto je šikovnejší a tým zákonitejšie aj bohatší. Tak tomu bolo a bude a tak je to správne. Ale ak sa tie pomyselné nožnice medzi bohatstvom a chudobou príliš roztvoria, môže sa stať, že sa zlomia, a vtedy je to už bedárovi jedno a boháčovi nepomôžu ani plné fusakle vzácnych papierikov, o bankách ani nehovoriac.
Ak mi niekto za moje slová vynadá do socialistov alebo komunistov, neurazím sa. Každá idea sa dá využiť, ale i zneužiť. Napríklad aj na prvý pohľad sympatická idea demokracie. Koľkí sa ňou oháňajú, no často „skutek – utek“, pritom vieme, že s demokraciou mali problémy už starí Gréci. (Že by aj tí dnešní?)
Ja som sa vlastne týmto malým zamyslením chcel iba opýtať mojich spolupútnikov dnešným svetom: Čo je pre nás, pre ľudstvo ako celok, podstatnejšie - chlieb alebo hry?