Známy historik a publicista Pavel Dvořák predstavil včera v Banskej Štiavnici piaty diel svojho pohľadu na historický vývoj Slovenska. Zameral sa v ňom na 13. stor. Dá sa povedať, že je vo svojej najnovšej tvorbe na polceste. Celkovo majú mať jeho Stopy dávnej minulosti desať pokračovaní.
V priestoroch bývalého komorského úradu - Kamerhofu - pripravili organizátori z mesta, zo Slovenského banského múzea a z Pohronského osvetového strediska dôstojné a príjemné prostredie pre prezentáciu Dvořákovho diela. A potešiteľný je aj záujem Banskoštiavničanov o históriu Slovenska a svojho mesta zvlášť.
Na uvedenie do života tohto významného knižného diela prišiel aj sám Belo IV. Zopakoval a potvrdil práva Banskej Štiavnice z roku 1238. Do postavenia panovníka sa vžil Ľubomír Krno, ktorý neskôr - už v civilnom šate - v obsiahlej recenzii pripomenul, že históriu Banskej Štiavnice ako významného banské centra nemožno spájať len so spomenutým rokom a s nemeckou kolonizáciou po tatárskom vpáde. Je pravdepodobné, že už peniaze prvého uhorského kráľa Štefana I. boli razené zo štiavnického striebra. Tieto jeho slová potvrdil aj známy archeológ Jozef Labuda, riaditeľ Slovenského banského múzea, ktorý už mnoho rokov vedie archeologický výskum na Glanzenbergu, teda na miestach, kde sa začala sláva Banskej Štiavnice, kde vychádzali na povrch zlaté a strieborné žily, ktoré prilákali človeka azda už za čias Veľkej Moravy. Je pravdepodobné, že banskoštiavnický Glanzenberg pripraví archeológom - a prostredníctvom nich nám všetkým - ešte ďalšie prekvapenia.
Pavel Dvořák ani v piatom diele svojho pohľadu do stredovekého Slovenska nezaprel v sebe vynikajúceho rozprávača, ako ho poznáme aj z televízneho seriálu historických dokumentov, ktoré zaznamenali vysokú sledovanosť, a ako ho poznáme aj z jeho doterajších knižných diel. Aj v najnovšej publikácii vychádza z príbehov, ktoré sa viažu predovšetkým na počiatky baníctva v kraji pod Sitnom a na tragické udalosti súvisiace s vpádom Tatárov po bitke na rieke Slanej v apríli 1241. Tento vpád síce priniesol veľké obete, ale bol aj impulzom k ďalšiemu rozvoju, napríklad k budovaniu modernejších obranných hradov, k rozvoju miest a baníctva, s čím súvisí aj príchod nemeckých kolonistov, predovšetkým baníkov a mincovníkov.
Zo spomínaných viet vyplýva, prečo piaty diel Dvořákovho dekamerona uviedli na knižný trh práve v Banskej Štiavnici. „Pri pohľade do histórie Slovenska sa Banskej Štiavnice jednoducho nemôžeme vyhnúť,“ podčiarkol Pavel Dvořák. A zdôraznil, že aj na príklade Banskej Štiavnice vidíme, že Slováci ako národ majú podstatne hlbšie korene, ako sa im snažia pripísať niektorí historici. Nie je pritom podstatné, či ich dobové pramene spomínajú ako Slovanov alebo priamo za Slovákov.
V centre Banskej Štiavnice
Budova Kamerhofu
Do Banskej Štiavnice opäť zavítal kráľ Belo IV.
Známy slovenský historik a publicista Pavel Dvořák
Jozef Labuda, riaditeľ SBM, ktorý poskytol autorovi knihy bohaté poznatky s dlhoročného archeologického výzkumu v Banskej Štiavnici
Primátor Banskej Štiavnice Pavol Bažanka tiež ocenil Dvořákovo celoživotné dielo a venoval mu na pamiatku najnovšiu obrazovú publikáciu o meste
Mnohí si na autogamiádu priniesli aj predchádzajúce štyri diely Dvořákovej knihy Stopy dávnej minulosti
