Szabóova skala

Autor: Jozef Sliacky | 10.3.2010 o 13:24 | (upravené 10.3.2010 o 13:39) Karma článku: 7,77 | Prečítané:  2739x

Jedna z najstarších slovenských rezervácii nesie meno maďarského, či presnejšie uhorského geológa, ktorý významne prispel ku geologickému poznaniu Štiavnických vrchov. Na Szabóovej skale som sa zastavil v sobotu so skupinkou zvolenských turistov. Je to zaujímavý tip na nenáročnú turistickú vychádzku. Názov sa ujal, ale ktovie, či sa nenájde nejaký mudrc, ktorý sa ju v mene vlastenectva bude snažiť premenovať.

Tisícročné spolužitie s Maďarmi a kratšie, ale intenzívne spolužitie s Čechmi, prinieslo aj to, že mnohé osobnosti vedeckého, literárneho či športového sveta máme spoločné. Jozef Szabó síce nepatrí medzi tie známejšie persóny, ale práve po ňom je pomenovaná skala nad dedinou Lehôtka pod Brehmi na strednom Pohroní na okraji Štiavnických vrchov. Tento rodák z Kalocse vyštudoval na banskoštiavnickej akadémii, stal sa uznávaným odborníkom a pedagógom, bol rektorom peštianskej univerzity. Vo svojom výskume sa venoval aj rudnatej Banskej Štiavnici a jej okoliu, čo zhrnul v práci Geologický popis okolia Banskej Štiavnice.

skala5.jpg

Cesta k Szabóovej skale

 

Szabóova skala je asi 50 - 100 m vysoké bralo pri vyústení Sklenoteplickej doliny do Žiarskej kotliny. Budujú ho ryolity, ktorých pôvod nachádzame v mladotreťohornej vulkanickej aktivite. Ryolitová láva netuhla rovnomerne. V miestach, kde sa vyliala do jazerného prostredia, chladla rýchlejšie a vytvoril sa z nej perlit, vulkanické sklo, ktoré sa ťaží nad Lehôtkou pod Brehmi a ktoré je známe najmä pre svoje izolačné vlastnosti. Práve perlit patril k stredobodom záujmu ďalšie významného geológa Jána Pettka (alebo Peťka), ktorý pôsobil na štiavnickej Banskej a lesníckej akadémii v r. 1847 - 71 a v roku 1853 vydal Geologickú mapu Štiavnických vrchov. Obaja geológovia majú - podľa sprievodcovských informácií - na skale pamätnú tabuľu. Či je tomu tak naozaj, nestihol som si overiť, musel som sa prispôsobiť partii, ktorá sa ponáhľala za ďalšími miestnymi zaujímavosťami: na Kapitulské bralá a na sklenoteplický Pustý hrad.

skala1.jpg

 

Vrchol Szabóovej skaly

skala4.jpg

 

Pohľad na juh s vrchom Kojatín

skala6.jpg

 

Hliník nad Hronom

skala7.jpg

ˇ

Údolie Hrona s Vtáčnikom na horizonte

 

Szabóova skala je našou najstaršou geologickou rezerváciou. Pod zákonnú ochranu sa dostala už v r. 1907 a o rok neskôr na ňu umiestnili nápis Szabó szikla. Nápis tam už síce nie je, no názov Szabóova skala sa ujal, ale ktovie, či sa nenájde nejaký mudrc, čo si zmyslí skalu premenovať. Rezervácia, ktorá dnes zaberá 11,9 ha, chráni nielen nevšedný geologicko-geomorfologický výtvor, ale aj cenné rastlinstvo a živočíšstvo teplomilného charakteru. Oproti, na druhej strane potoka Teplica, je ďalšia rezervácia Bralce, kde vládnu iné mikroklimatické pomery a tak sa tam v nízkej nadmorskej výške môžeme stretnúť aj s takými rastlinnými druhmi, ktoré sú typické pre vyššie hory, ako sú napríklad čučoriedky alebo brusnice.

 

Ako som už spomenul, Szabóova skala je budovaná ryolitmi, ktorých veľkolom sa nachádza na druhej strane Sklenoteplickej doliny. Ryolit sa využíva ako stavebný a dlažobný kameň, z neho je aj kalvária a ďalšie sochy v blízkom Hliníku nad Hronom. Názov absolútne nesúvisí s blízkou žiarskou hlinikárňou. Hliník je starobylá obec s prvou zmienkou o svojej existencii už v roku 1075. V minulosti sa pýšila skvelými kamenármi, ktorí mali kvalitný kameň - ryolit - po ruke, vari kilometer od dediny.

skala8.jpg

Z ryolitu je kalvária v Hliníku nad Hronom a z tejto horniny vyrábali aj mlynské kolesá

skala9.jpg

 

Na Szabóovu skalu, ktorá pri svojej nadmorskej výške 363 m vari sto metrov čnie nad nivou Hrona, vedú z Lehôtky pod Brehmi žlté turistické značky. Výstup to nie je náročný, aj dieťa ho zvládne asi za pol hodiny. Pravda, ak tam pôjdete s deťmi, treba im venovať zvýšenú pozornosť, lebo pád dolu kolmou stenou by znamenal neodvratnú tragédiu.

 

Od kríža, ktorý dnes označuje vrchol Szabóovej skaly, sa otvára pohľad do Žiarskej kotliny, ktorú na druhej strane lemuje hrebeň Vtáčnika. Z krátkej vychádzky na zaujímavé bralo sa môžeme vrátiť do Lehôtky pod Brehmi, ale v prípade, že nie sme viazaný návratom na túto dedinu (teda na auto) a máme dostatok času a chuti, môžeme pokračovať po zeleno značenom chodníku do Sklených Teplíc.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Bugárov paradox: bez neho je to iba horšie (píše Samo Marec)

Most je zaslúžene a konečne pod piatimi percentami. Problém je v tom, že to nie je dobre.

Ochrana Fica stojí desaťtisíce, no podľa Sakovej mu ju treba

O predĺženú ochranu žiadal expremiér aj v roku 2010.

Dnes píše Ondej Prostredník

Prečo útočili na kresťanov na Srí Lanke

Útočníci využívajú etnické a náboženské rozdiely na oživenie občianskej vojny.


Už ste čítali?