Zaucho

Autor: Jozef Sliacky | 22.2.2010 o 14:29 | (upravené 22.2.2010 o 14:37) Karma článku: 12,94 | Prečítané:  2905x

Stretol som sa s Paľom, 20-ročným mladíkom z Hnúšte, ktorému povolili nervy a strelil svojmu kórejskému šéfovi zaucho. Nevyzerá na zurvalca, naopak, pôsobí dojmom nekonfliktného mladíka. Samozrejme, jeho skutočná povaha sa nedá plne zhodnotiť z tohto krátkeho stretnutia, je to len dojem. Svoj skutok neľutuje, ale nie preto, že cíti za sebou ľudí, ktorí mu fandia, ani nie preto, že by sa cítil ako hrdina, ktorý sa zrazu dostal do centra pozornosti médií. Ale nielen podľa neho sa to muselo stať, lebo podmienky vo fabrike, v ktorej pracoval, sú prinajmenšom divné, čo nehovorí iba on. Podobne je tomu údajne aj v iných podnikoch tejto kórejskej firmy, ktorá má svoje prevádzky aj v Lednických Rovniach, v Rimavskej Sobote a v Hlohovci. Kórejčania vraj chceli dokonca presadiť to, aby mohli zamestnancov telesne trestať! Títo Kórejčania - upresňujem samozrejmú vec - sú z južnej, nie zo severnej časti Kórejského polostrova.

 Ako k tej facke došlo, o tom už médiá informovali. Len zopakujem, že tým najväčším problémom sa stali zvyšované nadčasy (dvanástky), pričom platy išli dolu. Nadčasy im pritom nepreplácali tak, ako to ukladá zákon, ale bonusmi, ktoré postupne znižovali. Ak niekto odmietol pracovať 12 hodín denne, hrozili mu výpoveďou, ba aj zamkli dvere, aby sa zamestnanci po skončení riadnej šichty nedostali von! Snaha vysvetliť si tento problém s vedením firmy nebola úspešná. V inkriminovaný deň, keď sa generálny riaditeľ Seung Kil Park objavil v dielni, Pavel ho požiadal, aby si tieto pracovné vzťahy a podmienky vysvetlili. No šéf mu len čosi odvrkol, to mladíka vytočilo a padla facka, ktorú jeho kolegovia odmenili potleskom.

 

Samozrejme, že Pavel už v tom podniku nepracuje. A výpoveď dostal aj jeho kamarát. Údajne preto, že si na päť minút sadol, hoci v tej chvíli nemal materiál, aby mohol pracovať. Kórejské podniky, ktoré sú dodávateľmi komponentov pre známu automobilku, majú u nás výhody, o akých sa bežnému slovenskému podnikateľovi môže iba snívať. Napriek tomu - ako sa môžeme dočítať v diskusii na stránke mesta Hnúšťa - v nich panujú priam otrokárske podmienky.

 

Kto nie je v centre diania, teda priamo vo fabrike, čo je aj môj prípad, ťažko sa môže k tejto téme s plnou zodpovednosťou vyjadriť. Preto len skromne predkladám svoj názor a skôr chcem na prípad upozorniť, ako ponúkať riešenie. Chcem upozorniť na spomínanú i ďalšiu diskusiu, kde sa názory rôznia. Dolina Rimavy je chudobná na prácu, nečudo, že mnohí zo zamestnancov kórejskej firmy, ktorí mladíkov čin schvaľujú, robia tak len anonymne cez internet, prípadne niekde v krčme pri pive, ale verejne vystúpiť sa boja. Z diskusie vyplýva aj fakt, že to nie je len súboj robotníkov od pásu s kórejskými majiteľmi, ale aj so slovenským manažmentom, ktorý mnohí označujú dosť nelichotivými prívlastkami. Na druhej strane sa ľudia z administratívy bránia, že tiež nemajú na ružiach ustlané, že sú ako medzi dvoma mlynskými kameňmi.

 

Dovoľujem si odcitovať slová niektorých diskutujúcich:

Tiež pracujem v Yure v Lednických Rovniach, nečudujem sa tomu chlapíkovi, keď mu rupli nervy, veď tie podmienky sú aj v Ledn. Rovniach otrasné. Naša vláda môže zvyšovať minimálnu mzdu trebárs aj na úroveň priemernej mzdy, avšak nám to veľmi nepomôže. Lebo naši chlebodarcovia /ryžodarcovia/ nám uberú už aj z tak malých výkonnostných bonusov. Len pre porovnanie: výk. bonus za 4/2007 - cca 3400 Sk a za 11/2009 cca 30 eur. A to nie je všetko, príspevok na dopravu sme už nevideli pekne dlho, nadčasy, ktoré nám vychádzajú nad rámec zákonníka práce, sú písané vo "zvláštnej prémii". Bezpečnostné opatrenia sú tak isto mizerné, napr.: pod váhou napadnutého snehu sa zrútil montovaný stan určený na materiál, zamestnanci, ktorí v ňom pracovali, len tak-tak stihli uniknúť, našťastie sa nikomu nič nestalo, ale čo keby? Je toho veľa, čo by sa dalo o tejto firme napísať, toľko návštev Inšpektorátu práce, ale zaplatí sa pokuta a všetko ide po starom, veď na ňu vždy zarobíme, a keď nie, vždy je zamestnancom kde ubrať.“

Bývalá zamestnankyňa napísala: „Ja som v tejto firme robila viac ako tri roky, ale keď som vlani v decembri odišla na maródku po 400 nadčasových hodinách za vlaňajší rok, po novom roku ma čakalo prekvapenie, dostala som padáka za nedostatočný výkon. Takto elegantne sa zbavujú nepohodlných ľudí, ktorí v záujme všetkých poukážu na porušovanie zákonov.“

Z tejto i z ďalších viet spomínanej diskusie vyplýva, že porušovanie zákonníka práce je v tejto firme bežnou praxou, ako aj to, že zamestnanci sa boja, alebo sa jednoducho nevedia brániť, nedokážu bojovať za svoje práva hoci aj súdnou cestou. Chýbajú odbory. O ich vytvorenie zamestnávateľ nemá záujem a kto o ich založení začne uvažovať - opäť vychádzam z diskusie - dostane sa na čiernu listinu. Jednoduchý, hoci robotný človek však nemá vždy dostatok vedomostí a skúseností, ako odborovú organizáciu založiť, ako ju viesť, ako komunikovať s vedením. A ak by sa vytvorila odborová organizácia, ktorá by bola predĺženou rukou majiteľa, tak by to zamestnancom bolo na prd. V tejto situácii by podľa mňa mohli pomôcť skúsení vyšší odborárski funkcionári, ale tí - tak sa mi to vidí - si neradi pália prsty, tešia sa zo svojej teplej stoličky, ktorá im môže pomôcť v ďalšej - politickej - kariére. Príklady poznáme.

Nemala by v tejto situácii zareagovať aj naša - vraj sociálna - vláda?

Dávam priestor aj druhej strane tohto sporu. Pohľad kórejského generálneho riaditeľa Seung Kil Parka na celý problém je samozrejme iný. Oficiálne vyhlásenie poskytol údajne len agentúre TASR. Včera sa objavili jeho vyjadrenia na http://hnonline.sk/podniky/c1-40669030-yura-corporation-zvazuje-svoje-posobenie-na-slovensku. Vlani firma, ktorá na Slovensku zamestnáva asi 3 700 ľudí, spadla do veľkej straty, preto nemôžu uvažovať o ďalšom rozširovaní výroby u nás, hoci napríklad mesto Hnúšťa im vychádza v ústrety, no zatiaľ nemyslia, že by zastavili výrobu. Facka, ktorú generálny riaditeľ dostal, však zrejme ovplyvňuje jeho názory. Podľa neho je pracovná morálka v Kórey lepšia, že tam ľudia stoja za svojím podnikom a vedia pochopiť jeho problémy. Aj u nás našli dosť schopných a pracovitých ľudí, ale zamestnali aj takých, ktorí si to nevážia, pritom ich profesijná a vzdelanostná úroveň je neraz veľmi nízka. Popiera, že by sa správal k zamestnancom ako k otrokom, podľa jeho tvrdenia ľudia pracujú v čistom a bezpečnom prostredí. (Názory mnohých zamestnancov - bývalých i súčasných - sú však opačné).

Ak sa kórejský investor naštve a presťahuje výrobu do inej krajiny, sotva tak môže urobiť zo dňa na deň. Ak si dobre spomínam, už pri príchode kórejskej automobilky na Slovensko niektorí ekonómovia varovali, že táto investícia nemusí mať dlhé trvanie a napokon (pomerne rýchlo) nám zostanú len prázdne haly. Ale aj pracovné príležitosti na niekoľko rokov sú pri dnešnej biede lepšie ako čakanie na sociálne dávky. Takéto krátkodobé riešenie je veľká slabosť ekonomicky menej vyspelých krajín, ktoré môžu ponúknuť zväčša len lacnú pracovnú silu. Aj za tohto stavu by sa však nemala potláčať dôstojnosť človeka. Podnikateľ, ak si chce zachovať vážnosť, mal by si sám vážiť svojich zamestnancov, nepovažovať ich za obyčajných „robošov“, ba div nie za otrokov. Potom môže očakávať aj úctu z druhej strany.

Padlo zaucho. Viem, nie je to riešenie. Ale malo by byť prinajmenšom upozornením na to, že v tomto - a nie je vylúčené, že aj v iných slovenských podnikoch - nie je niečo s kostolným poriadkom. Aspoň čo sa týka pracovno-právnych vzťahov.

Padlo zaucho. Médiá nám neraz prinesú aj hororovejšie príbehy, keď problémy na pracovisku vyústili do tragédie. Našťastie, udiali sa kdesi ďaleko za hranicami či až za oceánom. Po takomto „importe“ vari na Slovensku nikto netúži.

Už som spomenul, že situáciu v kritizovanej fabrike som nepocítil na vlastnej koži, snažím sa preto zdržať obšírnejších komentárov. Opakujem, že len chcem na tento prípad upozorniť, lebo mi na tomto blogu chýba (alebo som niečo neprehliadol?) a azda k riešeniu tohto a podobných problémov môže prispieť diskusia. Ako to vnímajú zamestnanci v Hnúšti a v Lednických Rovniach, ale aj tí, ktorí mladíkov počin neschvaľujú, to si môžete prečítať na spomínaných stránkach.

areal1.jpg

 

 

V tejto budove sídli kórejský podnik, ktorý síce priniesol do doliny Rimavy prácu, ale svojimi maniermi si Kórejčania u tamojších ľudí dobré meno neurobili.

Palo.jpg

 

 

Paľo je z celej situácie smutný, no svoj čin neľutuje.

 

Francisci.jpg

 

Najvýznamnejším rodákom Hnúšte je štúrovský dejateľ Ján Francisci - Rimavský. V revolučnom zápase v rokoch 1848 - 49 takmer skončil na šibenici. To len tak na oživenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?