Tabuľa informuje, že dátum narodenia Mikuláša Štefana Ferienčíka je 30. júl 1825. V rôznych encyklopédiách a historických kalendároch však nájdeme pri jeho mene dátum narodenia 1. august 1825. Nuž, dva dni hore-dolu. V prípade našich osobností 18. a 19. stor. táto nezrovnalosť nie je zriedkavá. Vznikla obyčajne tým, že sa bral do úvahy dátum zápisu do matriky, ktorý nemusel súhlasiť s dátumom narodenia. Či je tomu tak aj v prípade zvolenského rodáka Mikuláša Štefana Ferienčíka, nebádal som. V tejto chvíli to ani nie je podstatné. Chcel by som pri tomto - hoci neokrúhlom - výročí iba pripomenúť tohto človeka, ktorého meno možno nič nehovorí ani samotným Zvolenčanom. Vedie ma k tomu názor, že históriu nepísali iba „veľkí“ dejatelia, ale aj mnohí na prvý pohľad bežní smrteľníci, bez ktorých však by nemohli dejiny postúpiť o krok vpred, resp. nemohli by sa vyvíjať v duchu dejinných lídrov. Aj preto si zaslúžia našu občasnú spomienku, keď nie v celonárodnom, tak aspoň v regionálnom meradle.
Mikuláš Štefan Ferienčík putoval za štúdiami na lýceá do Banskej Štiavnice a Levoče, ktorá sa po príchode Štúrových prívržencov z Bratislavy stala centrom mladého literárneho diania najmä prostredníctvom Jednoty mládeže slovenskej. Ako 21-ročný nastúpil na právnické štúdiá v Prešove, kde ho zastihli revolučné udalosti 1848 - 49. Vstúpil medzi slovenských dobrovoľníkov a dosiahol kapitánsku hodnosť. Po utíchnutí revolučného vrenia a dokončení štúdií pôsobil ako úradník v niekoľkých slovenských mestách i v Budíne. Lákalo ho však novinárske remeslo, ktoré si vyskúšal už v študentských časopisoch. Od roku 1863 bol redaktorom Pešťbudínskych vedomostí a po ich zániku sa presťahoval v roku 1870 do Martina, kde redigoval Národnie noviny, v podstate pokračovateľa Pešťbudínskych vedomostí.
Od novinárčiny nie je ďaleko k spisovateľskej práci. Ani Mikuláš Štefan Ferienčík nebol výnimkou. Jeho poviedky síce vychádzali z romantiky štúrovcov, no vložil do nich aj realistické prvky, ktoré nám približujú dobu, v ktorej žil. Pokúsil sa aj o divadelné hry, v ktorých videl výchovné poslanie, no vo vtedajších ochotníckych súboroch si nezískali výraznejšiu obľubu. Najvýznamnejšou literárnou prácou Mikuláša Štefana Ferienčíka je ľudovýchovná novela - povesť zo života Slovákov - Jedľovský učiteľ z roku 1862.
Novinár a spisovateľ Mikuláš Štefan Ferienčík zomrel v Martine 3. marca 1881 náhle vo veku 55 rokov. Jeho hrob nájdeme na Národnom cintoríne.