Alarm

Autor: Jozef Sliacky | 10.12.2012 o 11:20 | (upravené 10.12.2012 o 11:25) Karma článku: 5,88 | Prečítané:  560x

Predvčerom som sa presvedčil, že nepoznám slovenské pomery. Aspoň čo sa týka bezpečnosti. Rád sa dám poučiť tými, ktorí sú v tomto smere zbehlejší.

Predvčerom som videl pri zásahu chlapa z SBS-ky. Prišiel k budove, kde zamestnanec omylom spustil alarm. Všetko si rýchlo vysvetlili. Ospravedlňujem sa, že som taký neznalý, ale doteraz som si myslel, že takéto zásahy majú „pod palcom“ len štátni alebo mestskí policajti.

 

Keď nám pred rokmi v redakcii Žurnálu namontovali alarm, tiež som ho omylom spustil a keď som chcel vyjsť von, spoza dverí sa mi pred nosom objavila ruka s pištoľou. Aj vtedy sme si všetko s policajtmi rýchlo vysvetlili, naťukal som správne čísla v správnom poradí, overili si to, slušne ma upozornili, aby som si na to dal v budúcnosti pozor, lebo by to nemuselo byť zadarmo. Už sa mi to viackrát nestalo.

 

Opakujem: myslel som si, že túto službu zabezpečuje polícia z našich daní, že každé narušenie ide na jej pult. A teraz vidím, aký som nevzdelaný.

 

Poučil ma kamarát, ktorý je v tejto oblasti zbehlejší. Tie firmy, ktoré si to zaplatia, sú napojené na pult konkrétnej SBS-ky. (Neoveroval som si, či je to naozaj tak, ale nemám dôvod mu neveriť, viem, že pred niekoľkými rokmi robil v SBS-ke). Vychádza mi z toho, že buď nedôverujú polícii (ale cez dane ju platia), alebo je to legalizované výpalníctvo. Naznačil mi to iný z priateľov: „Ak naňho niečo vedia, radšej sa dá strážiť...“ Akosi logicky sa mi natíska riešenie, že ak v tomto smere majiteľ firmy nedôveruje polícii, malo by sa to odraziť na jeho daniach, aby mal na zaplatenie tým, ktorým dôveruje a ktorými si necháva strážiť seba a svoj majetok, a aby neplatil cez dane za služby, ktoré nevyužíva.

 

Neviem, ako boli u nás banky strážené za socializmu. Zase ich až tak veľa nebolo, ale nespomínam si, že by ma tam kontroloval, alebo aspoň pozoroval niekto uniformovaný. Nevylučujem, že to robil nejaký civil, ale nikdy som to nepocítil. Vlastne raz áno: v ceuacescovskom Rumunsku. Tam ma raz v banke zastavil chlap v uniforme a s kolťákom po boku, presne taký, akých teraz u nás stretávame nielen v banke, ale aj v mnohých serióznejších firmách. Keď som mu vysvetlil, že si idem zameniť šeky za leie, nasmeroval ma k tomu správnemu okienku.

 

Tým nechcem ani len naznačiť, že sme sa u nás vrátili o tri desaťročia späť, ani nechcem porovnávať dnešné Slovensko s Rumunskom za čias Ceaucesca (dúfam, že som to jeho priezvisko napísal správne), len mi nedá podotknúť, že vtedy sme sa nad túto krajinu dosť vyvyšovali a kto ju vtedy navštívil, tak tam vtedy bola naozaj bieda, taká zvláštna bieda: ľudia mali veľa peňazí, ale nemali si čo za ne kúpiť, obchody s prázdnymi regálmi boli bežným javom. Teda neviem, ako pri mori, tam som nikdy nebol, ale v horách, v horských dedinách a mestečkách, určite. Kto vie, ako je tam dnes? Tiež sa rád dám poinformovať. Aj preto, že sa mi vidí, že mnohé z krajín, na ktoré sme kedysi hľadeli zvrchu (a akoby sa nám ten pocit zahniezdil v hlave), mnohé z krajín, o ktorých sme kedysi hovorili ako o rozvojových, sú dnes ďaleko pred nami.

 

Ale vrátim sa k téme. Ešte na porovnanie: Počas pobytu v Nemecku tohto roku som musel ísť aj do niekoľkých bánk v dedine i v okresnom meste. Žiadneho chlapa s pištoľou na opasku som v nich nevidel.

 

Nedá mi, aby som na záver nenapísal, že robota tých ostrých chlapíkov z SBS-iek je náročná. Pravda, sú na to fyzicky stavaní, vycvičení, nechýba im prirodzená odvaha... Takí sú určite tí, ktorých poznám, vídavam. Niekedy naozaj nasadzujú svoje zdravie, ba i život. Stačí si spomenúť na niektoré futbalové zápasy našich najslávnejších tímov. Musím im zatlieskať aj vtedy, keď stručne a jasne, teda hlavne ručne, „vysvetlia“ podguráženým, „mocným“ zákazníkom, ako sa majú správať v slušnom podniku alebo na diskotéke, a nemám nič proti tomu, ak takýchto nespratníkov opečiatkujú modrinou pod okom, aby si na to pamätali aj potom, keď sa preberú z opice. Ale predsa len: Nemala by to byť v prvom rade práca polície?

 

Mám pocit, že to naše malé Slovensko je akési prestrážené. (Prešmyčkou by som ľahko prišiel k slovu prestrašené...) Pritom na bezpečnosti bežných občanov, ktorých je azda ešte stále väčšina, sa to zase až tak výrazne neprejavuje. Tí skôr majú obavy, aby sa pri toľkej ochrane nestal u nás život kovbojkou. Je najvyšší čas zapnúť alarm...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?