Tak si tu žijeme...

Autor: Jozef Sliacky | 13.11.2012 o 17:46 | (upravené 13.11.2012 o 22:23) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  438x

...alebo sra... musí byť, aj keby na príspevok do eurovalu nebolo. (Malé variácie na ľudovú nôtu). Aby som vyplnil perex, píšem xxxxxxxxxxxxx Stačí?

Naša dedina v údolí je taká naša, slovenská, rodná. Ale žiadne domčeky, ako by ste si azda nevhodne mysleli. Stačí sa podívať na dolný koniec dediny, kde nám utešene vyrastá vilová štvrť. No štvrť... Ešte je to len taká osminka, možno ani to nie, konkrétne dva domy, starostov a Švagrov, ale začať nejako treba.

 

Ale nie o tom som chcel.

 

Naša dedinka v údolí ide s dobou. O tom, že neodmietame ani názory opozície, svedčí aj dnešná udalosť, ktorá sa zapíše zlatými písmenami do histórie našej obce. Teda - možno tie písmenká nebudú celkom zlaté, skôr hnedé, ale o tom potom.

 

Podčiarkujem, že v našej dedine nezostávame hluchí ani k hlasom opozície a tak keď pred dvoma rokmi vystúpil poslanec Nebožiec, nazývaný aj Vrták, s podnetným návrhom, aby sme v našej dedine vybudovali kanalizáciu z fondov našej milej únie, boli by sme sprostí, keby sme boli proti. Starosta sa však poškrabal za uchom a prišiel ešte s podnetnejším návrhom, aby sme to riešili tak ako naši predkovia, ktorí produkty svojich latrín vyvážali pod ovocné stromy, aby lepšie zarodili. Uznali sme, že si treba ctiť zvyky predkov a zavážil aj ten argument, že takýto počin zvýši atraktivitu našej obce v očiach turistov.

 

Nápad to bol síce dobrý, ale v praxi sa neosvedčil. Prvý problém nastal, keď padla otázka, kto zabezpečí zber, odvoz a následné využitie našich produktov. Prihlásil sa Berco V., ale ukázalo sa, že precenil svoje sily a so svojím fúrikom, čiže táčkami, to očividne nestíhal. Zavážila aj sťažnosť krčmára, ktorý prišiel na naše pokojné zastupiteľstvo s veľkým krikom, že Bercov fúrik, zaparkovaný pred krčmou, mu odháňa nielen bežných zákazníkov, ale aj štamgastov.

 

Vtedy sa starosta vytasil s otázkou: A čo naši hasiči? Keď túto otázku zopakoval tretí krát, prebudil sa aj poslanec Maťo S., inak šéf našich dobrovoľných hasičov. Nedôverčivo si nás premeral, ale kým stačil zareagovať aspoň faktickou pripomienkou, starostov návrh sme prijali. Beztak naši hasiči už dvadsať rokov nič nehasili a už len staršia generácia si pamätá na poplach, keď horela Gejzova stodola. Vyšetrovaním sa vtedy zistilo, že sa chytila od zapálených lýtok jeho takmer dospelej dcéry a jej spolužiaka, ktorého pre maloletosť nemôžem menovať. Gejza L. vtedy sľúbil, že postaví novú stodolu a svoje slovo výnimočne dodržal. Brali sme to ako prejav dobrej vôle, nádejali sme sa, že nová stodola podporí rozvoj našej obce, že vďaka nej sa demografická krivka otočí smerom hore, ale sklamali sme sa. Nebožiec - Vrták prehlásil - provokačne, ako vždy - že keď je tá stodola prázdna, tak sa mladým nechce ani to... Však viete čo.

 

Maťovi táto nová úloha absolútne nevoňala. Dával svojim podriadeným divné inštrukcie, robil obštrukcie, ale nakoniec sa zodpovednej úlohe nevyhol. Ako sa ukázalo, tieto jeho obštrukcie mali veľmi zlý dopad na celý projekt. Hasiči síce všetky tie naše produkty nasali do svojej cisterny, aj ich porozvážali po sadoch, ale v čase, keď už jablone i hrušky krásne zarodili. Ukázalo sa, že takto aromatizované ovocie nie je vhodné ani na lavórovicu. O negatívnom dopade na turistický ruch ani nehovoriac. Turisti sa do našej dediny nehrnuli, ale naopak: začali sa jej akosi podozrivo vyhýbať. A našinec, ak sa vybral do mesta v úradnej veci, napríklad pre podporu, tam zrazu nebol vítaný. Neviem, prečo sú tí naši mestskí páni také fajnovky a nad nami, dedinčanmi, ohŕňajú nosy...

 

Celé to však malo predsa len jeden pozitívny dopad na rozvoj našej dediny. Ako sa ukázalo, zas... zasmradená hasičská cisterna už nebola vhodná ani na pôvodné, ani na iné účely, no vtedy zapracovala diplomacia, konkrétne starosta a Švagor a syn, a naša milá obec dostala novú cisternu. Peniaze na ňu sa našli v akomsi rezervnom fonde toho oného... Však viete, koho.

 

Ale pokrok nezastavíš!

 

Ako som už v úvode podotkol, my v našej milej dedinke v údolí sa vôbec nebránime názorom opozície a keď sa poslanec Nebožiec alias Vrták opäť ozval, že by bolo predsa len treba pouvažovať nad tou kanalizáciou a eurofondami, po piatom pive a šiestej borovičke sme jeho návrh jednohlasne i jednospevne prijali. Dali sme hlavy a fľaše dohromady a začali sme tvoriť projekt. Ani si neviete predstaviť, koľko to bolo roboty! Veľa piva a borovičiek sme vypotili, aj naše ženy nás už ľutovali, keď sme sa ráno prebúdzali s boľavými hlavami, ale vytrvali sme a vypracovali sme vynikajúci projekt. Dohodli sme sa, že nebudeme trochárčiť a požiadame o 500 000 eur. S projektom, demižónom a balíčkom šťastia v prívesnom vozíku odišiel starosta na príslušné ministerstvo. Keď sa po troch dňoch vrátil, vytiahli sme z neho síce len jednu ťažko zrozumiteľnú, ale zato zásadnú vetu: Náš projekt bol prijatý!!! Po týchto slovách sladko zaspal.

 

Musím uznať, že na našom ministerstve máme naozaj ochotných a šikovných ľudí. Pol roka sa naším projektom intenzívne zaoberali a náležite ho prepracovali. Nebol by to však Nebožiec, keby do toho opäť nezavŕtal. Vraj v celom projekte iba škrtli jednu nulu! Iba? Nebyť tohto bohumilého činu, máme prd. Takto sme mali istých aspoň 50 000! Ak sa to niekomu máli, prosím, nech to skúsi sám.

 

Nebol čas na veľkú oslavu tejto radostnej správy a otvorene napíšem - po burčiakovej sezóne nám ani bohvieako nechutilo. Prvým krokom bolo, že osadíme základný kameň. Však sa to patrí, či..? Organizáciu si vzala sponzorsky na starosť firma Švagor a syn. O tom, že majiteľom je starostov švagor, ktorý nemá syna a tak mu nezištne vypomohol sám starosta, sa netreba veľa rozpisovať. Však my si v tej našej milej dedinke v údolí žijeme ako jedna rodina.

 

Základný kameň sme osadili na čestnom mieste uprostred dediny. Švagor tvrdil, že je z talianskeho mramoru, no ten Vrták - Nebožiec ho podozrieval, že ho vykopal vedľa starej hradskej za dedinou. Keď tak nad tým uvažujem, tak ktovie, či ten Vrták nemal aj trošku pravdy. Keď som išiel s mojím vlčiakom do krčmy, vždy sa pri tom kameni zastavil, zlostne doňho vrčal a statočne ho polieval. Ako sa zakrátko ukázalo, môj pes má naozaj dobrý čuch.

 

O dva mesiace sa totiž našou milou a pokojnou dedinou rozniesla správa, že základný kameň ktosi ukradol. Neveriacky sme krútili hlavami nad prázdnou dierou. Na zastupiteľstve sme sa uzniesli, že oslovíme nejakého schopného detektíva, ktorý zistí páchateľa a na tento bohumilý účel sme vyčlenili tisícku z fondu pre obzvlášť závažné situácie. Ako ste už iste vycítili z mojich predošlých viet, tejto náročnej úlohy sa vynikajúco zhostil môj vlčiak a tak ma dnes hrejú pri srdci dve fialové bankovky, o ktorých sa nášmu pracujúcemu ľudu a dôchodcom môže iba snívať. Vďaka Ti, Dunčo môj nezaplatiteľný. Určite ste zvedaví, čo vyňuchal ten môj domáci detektív. Nuž, ukázalo sa, že základný kameň nikto neukradol, len ho niekto vytrhol a šmaril do jarku. Keď Dunčovi priplatili stovku, jednoznačne zabrechal aj na vinníka. Ukázalo sa, že ním je znova ten nešťastník Gejza, ale jednohlasne sme ho amnestovali, keď nám povedal, že sa riadil heslom: Trikrát a dosť! Vraj sa o ten kameň trikrát potkol, keď išiel večer z krčmy. Také niečo dokáže nasr... nasrdiť aj pokojnejšie povahy, ako je Gejzova.

 

Výberové konanie vyhrala jednoznačne firma Švagor a syn. Však sa ani iná neprihlásila. Švagor síce šomral, že čo on môže urobiť za tých smiešnych 50 000, ale sľúbil, že si poradí. Po týždni prišiel s konkrétnym návrhom. Vraj za tú sumu sa kanalizácia postaviť nedá, ale na začiatok nám postačí, keď postavíme uprostred dediny verejný dom, pardón, verejný záchod, ktorý bude slúžiť celej dedine a tak vlastne kanalizácia stratí svoje opodstatnenie. No nie je ten náš Švagor hlavička? Nečudo, že nám ho závidia vo všetkých okolitých dedinách.

 

Firma Švagor a syn sa hneď pustila do realizácie diela, ktoré malo natrvalo poznačiť našu dedinu. Za nejakých smiešnych 20 000 Švagrova sesterská firma vypracovala projekt. Ukázalo sa, že vzhľadom na závažnú ekonomickú situáciu sa nedá postaviť celý verejný dom, pardón, záchod, ale len jedna latrína, na ktorú postačí 20 000. Švagor už aj začal konať, keď dal priviezť za kamión mramorových dlaždičiek z Číny, ktoré uskladnili pred jeho vilou na dolnom konci, vraj len preto, že si kamionista netrúfol ísť ďalej po ceste, ktorá dostala posledný asfalt niekedy na začiatku minulého storočia. Ale takto budú aspoň tie kachličky v bezpečí a Švagor prejavil neskutočnú veľkorysosť, keď to dláždenie vyskúšal najprv na vlastnom dvore. Neskutočne obetavý je ten náš Švagor.

 

Nebol by to však opozičník Nebožiec - Vrták, aby opäť nemal pripomienky. Že vraj ak už tam majú stáť verejné záchody, tak podľa zákona musia byť dva: jeden pre ženy, druhý pre mužov. To sú mi ale smiešne argumenty. Hravo sme ho odbili tím, že doobeda bude záchod slúžiť potrebám žien, poobede potrebám mužov. Vrták ešte čosi zašveholil o nejakej utlačovanej menšine, ale to sme ho už nevnímali.

 

Dôležitým krokom bolo osadenie tabule s rozmermi päť krát tri metre v blízkosti miesta, kde začala rásť historická stavba. Za 10 000 eur ju vyhotovila ďalšia ambiciózna Švagrova firma. Na tabuli sa hrdo vyníma poďakovanie našej milej únii za to, že nám bola ochotná dať takú závratnú sumu na toto veľkolepé dielo, o ktorom budú písať chválospevy najmenej tri generácie po nás.

 

Sami však uznáte, že keď si to tak pekne zrátame, tých euríkov na skutočnú stavbu akosi ubudlo a tak museli prísť racionalizačné opatrenia. Firma Švagor a syn navrhla, že projekt z dobrej vôle a sponzorsky prepracujú. Navrhli, že tú stavbu, pýchu našej dediny, umiestnia hneď k múru krčmy, takže nebude dôvod postaviť zadnú stenu a odpadne starosť s montovaním ventilácie. Náš starosta išiel ešte ďalej a navrhol, že netreba postaviť ani bočné steny, stačí, keď tam zasadíme kríky, čo bude nielen estetické, ale aj ekologické. Po piatich pivách a šiestej borovičke sme usúdili, že nebude treba ani predná stena, len nech všetci vidia, čo si my v našej milej dedinke môžeme dovoliť!

 

Dnes, v tejto chvíli, sa uprostred našej dedinky koná milá slávnosť. Pred krčmou je už nastúpená dychovka, na improvizovanom pódiu sa chystá bigbítová kapela, ktorú vedie Gejza junior, dôchodkyne sa rozhodli, že oživia program ako mažoretky, vraj pri svojej penzii vôbec nemajú problém s takými civilizačnými neduhmi, ako je obezita alebo nedostatok pohybu. Hasiči s novou cisternou sú pripravení zasiahnuť, keby niečo. Čestných hostí je plná krčma. Aj môj vlčiak sa nadšene oblizuje. Len Nebožiec - Vrták je akýsi zachmúrený. Nechápem ho, však to bol jeho nápad, mal by skákať od radosti. Starosta mu navrhol najvyššie obecné vyznamenanie, no on povedal veľmi nespisovne, že mu naň .... Čudný je to človek.

 

Veľký problém nastal s tým, kto toto naše veľkolepé dielo s prepáčením... pokrstí. Oslovili sme mnohé významné osobnosti, no asi sa im málil ponúkaný honorár. Veľmi dobre si uvedomujeme, že by sa patrilo, aby to urobil Švagor, ale ten sa už niekoľko týždňov zdržiava kdesi v Ilave. Vraj kvôli daniam, či inej sprostosti. V krajnej núdzi sme navrhli, aby sa toho ujal sám starosta, ale ten prehlásil, že jeho telo necíti ani malú, ani veľkú potrebu a hoci sme doňho naliali pivo i žinčicu, nepomohlo, vraj ani za boha, ani za národ, tak povedal. Nuž, sú chvíle, keď telu nerozkážeš. Zachránila nás Gejzova vnučka, ináč tiež známa osobnosť, ktorá si získala vďaka kamionistom vynikajúcu povesť až v ďalekom Turecku. Ani sa vemi nezdráhala, veď čo by neurobila pre svoju rodnú obec? No, povedzte, priatelia, nie je to od nej veľkorysé? Už vidím, ako sa tá naša spanilá deva, pýcha našej dediny, pripravuje na svoje životné vystúpenie. Prepáčte, akosi sa mi v tejto chvíli zarosil zrak. Čo to vidím? Dobre vidím? Veru, vážení, všetci v tejto chvíli konečne dobre vidíme, aké hodnoty máme v našej milej dedine i kam smerujeme...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?