Voľby a Nemecký pohár

Autor: Jozef Sliacky | 23.11.2011 o 11:09 | Karma článku: 4,84 | Prečítané:  719x

Hovorí sa, že všetko so všetkým súvisí. Možno nie vždy priamo, ale tak akosi okľukou, sprostredkovane. Netvrdím, že som objavil Ameriku, ale našiel som spojitosť aj medzi takými zdanlivo absolútne nesúvisiacimi udalosťami, aké uvádzam v titulku. Problém môžem pomenovať ako nedostatok sebareflexie. A riešenie? Napríklad také, aké nám ukázali chlapci s dvojkrížom na drese na nemeckom ľade.

Pred odchodom na Nemecký pohár mal tréner slovenskej hokejovej reprezentácie starosti vyše hlavy. Postupne sa mu ospravedlňovali hráči, s ktorými počítal. Nech už boli dôvody akékoľvek, nemohlo nezaujať ani mňa, hoci zasa nie som až taký skalný fanúšik, že zväčša išlo o starých harcovníkov. Nadobudol som dojem, že si povedali: Načo by sme tam chodili, keď všetci vedia, akí sme dobrí, takí, že na nás nemajú? Načo by sme tam chodili, keď ide len o nejakých smiešnych 20 000 eur? Pritrafí sa zranenie a prídeme o podstatne väčšie prachy...

Tréner musel improvizovať, hľadal v druhom slede. A našiel! Tým, ktorým dal dôveru, ho nesklamali. Vyhrali Nemecký pohár, na ktorý už slovenská ruka dosť dlho nesiahla! A čo viac: trofej, ktorú možno mnohí nedokážu dostatočne oceniť, získali suverénnym spôsobom, keď zvíťazili nad všetkými súpermi, nad tými, ktorí to tým starým harcovníkom neraz natreli.

Slovenská reprezentácia dlho žila v ošiali zlata z Göteborgu. Ešte sa síce vzchopila na olympiáde vo Vancouvri, ale to už bola labutia pieseň. Tým vôbec neznevažujem úspechy zlatej generácie! Urobila pre slovenský hokej veľmi veľa! A veľmi veľa urobila i pre dobré meno Slovenska! Napríklad na rozdiel od mnohých politikov...

Od hokeja sme sa teda dostali k politike, k voľbám. Zatiaľ čo u hokejistu vek nepustí a raz každý musí odísť do hokejového dôchodku, s politikmi je to komplikovanejšie. Tým našim sa do politického dôchodku nechce a zrejme sa im nebude chcieť, aj keby mali na chrbte aj deväť krížikov. V politike však nejde o vek, ale o nedostatok sebareflexie.

Zatiaľ čo v minulosti sme pred voľbami počúvali volanie po zmene, pred týmito mimoriadnymi to slovko zmena sa zo slovníka našich nenahraditeľných politikov kamsi vyparilo. Pritom práve dnes, práve preto, že najbližšie voľby sa nekonajú kvôli zábave slovenského občana, nekonajú sa kvôli tomu, aby sa slovenský volič zase raz najedol guľášu, ale konajú sa pre neschopnosť politikov, by som to slovo zmena rád počul, a predovšetkým to, čo sa za ním skrýva.

Pokiaľ viem, tak jediným politikom, ktorý zareagoval sebareflexívne, je premiérka Radičová. Nie so všetkými jej názormi či krokmi môžem súhlasiť, ale za toto jej rozhodnutie v mojich očiach jej hodnota stúpla.

Nemyslím, že ma kandidátky strán niečím prekvapia. Už som raz napísal, že keď som si aj pred minulými voľbami prečítal zoznam nádejných poslancov, videl som, že na výber nemám. Slovensko je malé a tak, veru, nebolo kandidátky, kde by som nenašiel niekoho, koho „nemusím“, niekoho, kto mi je z toho alebo onoho dôvodu nesympatický, ba protivný. Vychádzam z vlastných skúseností s konkrétnymi ľuďmi. Dôvody sú rôzne: jeden ma podrazil, druhý vyslovene oklamal, či okradol, tretí sa netají tým, že ide do toho len kvôli peniazom, ďalší nič neukázal v „nižšej“, komunálnej politike (alebo neukázal nič pozitívneho) a už by rád skočil do toho vyššieho levelu, kde sa hrá o väčšie prachy, a už vyslovene odpornými sú mi pätolízači, ba dalo by sa povedať ľudia, ktorí sú schopní ísť podstatne vyššie, ako je päta. Ja viem, je to možno jeden zo 150, možno tých 149, ktorých až tak dobre nepoznám, alebo ich nepoznám vôbec, sú skvelí ľudia, ale neviem sa premôcť a nehodiť ich do jedného vreca.

Poviete si: však môžem zakrúžkovať toho, kto sa mi páči. To je síce pravda, ale rovnako je pravda to, že nemôžem nikoho vyškrtnúť!

Keď som si to takto roztriedil, s hrôzou som zistil, že vlastne nemám koho voliť, že mi zostáva vari len tá Paliho kapurková a s tou, znova pri všetkej úcte, na slovenskej politike bohviečo nezmením.

A tak mi napadlo: Čo tak páni a súdruhovia politici, keby ste si vstúpili do svedomia! Kto ho má začmudené? Občan, volič? Alebo vy, čo ste riadili tento štát rok, dva, ale mnohí i dvadsať rokov? Pokakali ste to, tak by bolo od vás prinajmenšom férové zbaliť si kufrík a užívať si narabované groše.

Keď ste už aj z takého dôležitého dokumentu, akým je Ústava SR, urobili trhací kalendár, nebol by vari veľký problém, aby ste si odsúhlasili, že tí politici, ktorí nie sú schopní kormidlovať štát a privedú ho k predčasným voľbám, nemajú právo uchádzať sa o hlasy voličov! Jednoducho by mali, aspoň na jedno volebné obdobie, z politiky vypadnúť. Diskriminačné? Nie: férové! Alebo prinajmenšom vziať si príklad z Matoviča a napísať sa pekne na koniec kandidátky! Nech rozhodne občan! Nikto nesmie mať vyárendované miesto v parlamente a vo vláde len preto, že sa sám cíti nenahraditeľným! Alebo len preto, že sa už dostatočne zazobal.

Spomenul som Matoviča. Tiež niektoré jeho názory a kroky „nemusím“, ale v tom, že stavia kandidátku takpovediac hore nohami, je u mňa frajer. Viem, má za sebou silnú mediálnu podporu reklamných novín. Ale sú to jeho noviny! To zdôrazňujem preto, že je rozdiel medzi jeho privátnymi novinami a novinami, ktoré sa snažia maľovať na ružovo inú stranu a jej kandidátov, pritom náklady na ne hľadajú v rozpočte štátu, ba i miest a krajov! Preto vítam a podporujem všetkými desiatimi Matovičov návrh, aby za tieto voľby, ktoré spôsobili samotní politici, nedostali účinkujúci žiadne honoráre. Spískali ste to, tak si ten fašiangový karneval, v ktorom sa nám budete pretŕčať v anjelských maskách, pekne zacvakajte sami! Hrajte si ten svoj politický poker či mariáš, ale za vlastné peniaze!

Vlastne by sa dalo ísť ešte ďalej: Prijať zákon, aby tá strana, ktorá nedosiahne vo voľbách určitý počet hlasov (napr. neprejde cez 2 %, ale dalo by sa uvažovať aj s vyšším percentom), bola automaticky zrušená! Ak by sa chcela uchádzať o priazeň voliča znova, musela by znova prejsť celým tým kolotočom registrácie. Vyhli by sme sa tak rôznym efemérnym straničkám - srandičkám a kupčeniu s ich názvami.

Nemecký pohár ukázal, že úspech sa dá dosiahnuť aj s bojovníkmi z druhej línie. Nie náhodou preto, že uprednostnili srdce a česť pred zdanlivo neprekonateľnou túžbou po finančnom zisku? Čo tak zobrať si z tých hokejistov príklad? Aj vo voľbách!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?