Pomôcť či nepomôcť opitému?

Autor: Jozef Sliacky | 5.11.2011 o 9:26 | (upravené 5.11.2011 o 9:34) Karma článku: 4,69 | Prečítané:  1059x

Včera som opísal malú všednú príhodu z ulice. Naťukal som ju na blog pod vplyvom bezprostredného dojmu. Ale pravdivo. V diskusii sa mi ušla aj výčitka, že som nezakročil, pravda so zhovievavým, ironickým podtónom, takže pisateľ dobre vie, že to vôbec nie je jednoduché a niekedy aj objektívne nebezpečné. A nevďačné.

Dovolím, si spomenúť tri vlastné príhody s opitými. Mnohých totiž pri vyššom promile v krvi nedržia nohy. Stáva sa. Príhod, keď som takýchto podgurážených chlapov doviedol domov, bolo viac, a nie som v tomto smere ojedinelý, takže mi zrejme môžete potvrdiť, že si to obyčajne za opitého "zlíznete" od jeho polovičky práve vy. S tým treba počítať.

 

Tri vlastné príhody:

 

V lete som videl staršiu pani o paličke spadnutú pri zvolenskej Malej stanici. Snažil som sa jej pomôcť. Pristavil sa okoloidúci kamarát (ako opatrovateľ chodí pracovať do Rakúska) so slovami: „Vyser sa na ňu, veď vidíš, že je ožratá!“ Ale nevysral sa, pomohol. Spoločnými silami sme tú vari stokilovú beztvarú masu mäsa postavili na nohy, čosi zamrmlala, akože ďakuje a už pôjde, takže sme sa pobrali preč. Keď sem sa po vari desiatich krokoch otočili, žena už opäť ležala, tentoraz priamo na koľajniciach. Znova sa našli obetavci, ktorí ju aspoň doslova odtiahli z koľajníc. Vtedy sa tam objavil môj bývalý sused so svojou ženou a začali pomáhať oni, pričom sa nám ušli slová, ktoré sa mi ťažko citujú: „Vy k....! Stojíte a dívate sa, a tá žena môže aj zomrieť!“ a zdupľoval známe „vypípané“ slovo.

 

Vlani som stretol jedného známeho. Prvý a poslednýkrát som ho videl totálne opitého, tak, že ho nedržali nohy. Spadol na chodníku a hlavou narazil do múru. Nebol som sám, boli sme naňho traja (majiteľ krčmy, v ktorej sa chlap opil, nám pred nosom zabuchol dvere, že on s tým nechce mať nič!). Kamarát zavolal známeho taxikára, ale ten nemal záujem o takéhoto pasažiera, čo celkom chápem. Ja som zavolal záchranku. Ženský hlas ma začal vypočúvať. Po vysvetlení, o čo ide a kde sme, padla otázka: Kto je postihnutý? Meno som vedel. Kde býva? To som náhodou tiež vedel. No keď sa ma opýtala, v akej zdravotnej poisťovni je poistený, tak som sa ani ja neudržal a do telefónu som povedal vulgárne slovo. Do piatich minút bola pri nás záchranka.

 

A ešte jednu príhodu spred pár rokov. Boli sme - partia - na jednej chate. Keďže ja som mal od nej kľúč a bol som za chatu zodpovedný, snažil som sa zachovať si triezvu hlavu, keď všetci odišli, všetko som skontroloval, zamkol a pobral som sa za nimi. Vari po tristo metroch som na chodníku našiel ležať kamaráta. Tiež ho zmohol alkohol. Bolo to večer pred Silvestrom a v noci klesali teploty pod mínus dvadsať. Márne som volal na partiu. Čo už? Postavil som chlapa na nohy a pomaly som ho vliekol dolu chodníkom. Občas ma svojou váhou hodil do snehu, ale nakoniec sme šťastne prišli do cieľa. A prečo o tom vlastne píšem? Je mi akosi divne na duši, keď ten istý chlap, ktorý by možno neprežil mrazivý večer či noc (také prípady sa bežne stávajú), sa teraz s veľkou dávkou energie stavia proti mne a snaží sa ma v rôznych situáciách podraziť a zosmiešniť. Žiaľ, na Slovensku tiež bežné...

 

Pomôcť či nepomôcť opitému? Zasiahnuť, keď sa blízko vás koná niečo „proti prírode“ či nebodaj protizákonné? A dupľovane vtedy, keď sú „v akcii“ pripití Cigáni? A trojnásobne vtedy, keď sa policajti (nehľadiac na farbu uniformy) len škodoradostne usmievajú? Keby som mal dva metre a svaly ako Rambo, tak vari áno, ale pri mojich necelých meter sedemdesiat a so svalmi ako životom ťažko skúšaný Somálčan mám minimálnu šancu na úspech.

 

Jasné. Teraz si poviete: Tak im treba, nemali sa ožrať! Sami sú si na vine. Netvrdím, že nemáte pravdu, no opica sa pritrafí v živote vari každému a pritom práve ten, kto nie je „navyknutý piť“, to neraz ťažšie znáša (to je aj mnou opísaný druhý prípad). Nepomôcť opitému je podľa mňa to isté ako nepomôcť chorému alebo zranenému. Však už vari dve storočia medicína vníma alkoholizmus ako chorobu, je to diagnóza, ktorá má svoje číslo a na ktorej liečbu sú vypracované metódy i medikamenty. Boli časy, keď pre takýchto potrundžených boli vari v každom meste záchytky. Stali sa zbytočnými, neekonomickými... Dovolím si o tom zapochybovať, lebo len ťažko môžeme vyčísliť v eurách, čo stojí ľudské zdravie, ba život. A ten opitý je tiež človek, či nie?

 

P.S.

Dnes je tomu 26 rokov, čo zomrel vynikajúci spevák Karol Duchoň. Za jeho predčasný odchod z tohto sveta je vraj tiež vinný alkohol. Takže pre tých, ktorým som azda mojimi riadkami pokazil náladu, ponúkam na uzmierenie jednu z jeho piesní: http://www.youtube.com/watch?v=qc5oxgQMSiA

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?