Ako sa zo mňa stal Timurovec

Autor: Jozef Sliacky | 3.11.2011 o 10:03 | Karma článku: 4,64 | Prečítané:  813x

Vo Zvolene v týchto dňoch rozdávajú potravinovú pomoc. Na balíkoch nechýbajú nálepky s informáciou, že ide o pomoc EÚ. Nuž, práve takto sme si to európske spolužitie nepredstavovali. Našťastie scény ako po zemetrasení v Turecku sa vo Zvolene nekonali. Aspoň za mojej krátkej prítomnosti nie. Nápomocní a chcel by som podčiarknuť, že aj ochotní, boli aj zvolenskí mestskí policajti.

Spomenul som si na časy, keď bol hrdinom Timur a jeho družina. Starší vedia, o čo ide, mladším by som to asi vysvetľoval zbytočne. Chytil som do ruky káričku, aby som pomohol dvom dôchodkyniam s odvozom tejto žobráckej pomoci. Na mieste činu som zistil, že po hrboľatých zvolenských chodníkoch nebude jednoduché ten náklad odviezť (práve vtedy mi dobre padla rada i pomoc mestských policajtov), ale zvládol som to, pravda, občas, napríklad pri prechode cez koľajnice, mi nejaká škatuľa spadla, ale našťastie obal je kvalitný. (Za neslušné slová sa ospravedlňujem všetkým okoloidúcim). Smolu mali tie babičky a dedkovia, ktorí prišli pre balíčky len s taškami.

 

„Jožko, a ty si na to odkázaný?“ zalomila rukami jedna známa, ktorú som cestou stretol. Nuž, oficiálne nie som, na takúto „pomoc“ naozaj nemám nárok, hoci napríklad za minulý mesiac som „zarobil“ 30 € (príjmy mínus náklady, pričom na zozname tých, ktorí za odovzdanú robotu „zabudli“ zaplatiť, pribudla ďalšia renomovaná firma). Bol to zlý mesiac, najmä keď si uvedomím, že treba zaplatiť nielen bývanie a živobytie, ale aj prispieť na cigánske deti a na invalidov od narodenia. V rámci povinnej, zákonom nariadenej solidarity. Tu sa už moja timurovská česť končí, aj ona má svoje hranice. Z drahého auta mi zamával známy, usmiaty od ucha k uchu, o ktorom sa všeobecne vie, že patrí medzi - slušne povedané - pochybných, pardon ctihodných občanov.

 

Nevadí, veď keď nejde o život, ide o ... V rade na múku a cestoviny som zahliadol aj mnohých známych ľudí z nášho sídliska či mesta. Zväčša stáli so smutnou, zvesenou, zahanbenou tvárou, ale niektorým našťastie nechýbala ani v tejto trápnej chvíli štipka humoru. Niektorých, najmä tých „opálenejších“, vídavam pri vchodoch do lacných putík. Práve z ich krúžku ku mne doleteli slová o tom, ako sa dá táto pomoc „bartrom“ zameniť za tekutejšiu poživeň. Keď je chuť, tak sa dá...

 

Spoznal som, že byť dnes Timurovcom nie je ľahké a úbohý je taký štát, ktorý klesne tak hlboko, že sa Timurovci stanú jeho súčasťou.

 

Na porovnanie toho, že vo Zvolene dokážu „pomôcť“ aj inak, viac v mojom blogu http://sliacky.blog.sme.sk/c/279157/Ej-ale-sa-nam-v-tom-Zvolene-zije.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?