Stretol som kamaráta. Pri poháriku vínka sa mi posťažoval. Odlomil sa mu kúsok zo zuba. Ľahká pomoc: Stačí zájsť k zubárovi. Ten jeho mal akurát dovolenku a tak zaklopal na dvere susednej ambulancie. Zubárka bola veľmi ochotná. - Ale mal som z nej zvláštny pocit, - vraví kamarát. - Celý čas, čo sa mi vŕtala v zube, sa bavila so sestričkou a akousi paňou. A náramne sa pritom smiala. Až som mal strach, že mi nezavŕta do zuba, ale kamsi do nosa alebo do oka.
Vyvŕtala dierku, vložila plombu, poradila, čo a ako má robiť, a zinkasovala 24 eur.
Cestou domov sa môj kamarát zastavil v obchode. Ako prechádzal medzi regálmi, čosi zacítil v ústach. Plomba! Vypadla! - Vrátil som sa k zubárke a povedal som jej, čo sa mi stalo. Vraj, aby som si sadol do kresla, že mi to opraví. Ale ja som jej už neveril. Čo keď mi vyvŕta ešte väčšiu dieru?! Ďakujem.
Samozrejme, že sa zubárky opýtal, čo teraz s tými 24 eurami. Keďže robota sa nevydarila, slušnosť vraví, že by ich mala vrátiť. Nestalo sa. Kamarát, dôchodca, znechutene mávol rukou. - Musím si počkať na svojho zubára. Ten má však toľko ľudí, že má na mňa príde rad až v júni! - Azda mu dovtedy ten jeho zub s 24-eurovou dierkou vydrží.