Podstatnú časť našej brigády sme prežili v juhotirolskej dedine Tramin. Robota bola primeraná, možno trochu viac stresu ako pred rokom, ale ten sa vyskytne všade. Posledný týždeň sme pracovali u iného pestovateľa jabĺk v susednej dedine Kurtatsch. Boli sme radi, že sme si mohli zarobiť niečo navyše. Boli tam piati chlapi od Popradu, všetko vyzeralo na prvý pohľad v pohode, až do posledného dňa. Vtedy som zistil, že mi ktosi vyprázdnil peňaženku. Okradli ma. Aj môjho kamaráta zo Zvolena, hoci uňho nešlo o tak vysokú sumu. Je takmer na sto percent isté, že nás ošklbali naši kolegovia spod Tatier. Samozrejme, že som sa obrátil na nášho zamestnávateľa, u ktorého sme spali, ale keď som sa dožadoval, aby zavolal políciu, povedal, že on si nebude kaziť meno, že sme si mali dať na peniaze pozor (čo mal pravdu) a doslova nás vyhnal. Popradčania si pritom na lavičke s cigaretou v ústach užívali svoje „víťazstvo“. Keby sa to pritrafilo mocnejšiemu chlapovi, ako som ja, asi by sa do skončilo poriadnou bitkou.
Vrátil som sa domov s holým zadkom. Samozrejme, že od toho sa odvíjajú ďalšie nepríjemnosti. Keďže doma nemám robotu a už som vyčerpal všetky rezervy, ba som išiel na dlh, so zarobenými peniazmi som počítal na bežné živobytie, najmä na zaplatenia nájomného. Bývam v podnájme a majiteľa bytu prd zaujíma, čo sa nám pritrafilo. (A vlastne prečo by ho to malo zaujímať?). Takže je celkom možné, že sa aj s chorou matkou ocitnem medzi bezdomovcami na ulici. Aj taký dopad môže mať jedna hlúpa neopatrnosť či dôverčivosť.
Nech je to poučenie nielen pre mňa, ale aj pre iných. Veď takých, ktorí sa chcú priživiť na cudzej práci je na svete naozaj dosť.
Mrzí ma, že vo svojom okolí som sa po návrate dočkal viac posmechu ako nejakej spoluúčasti. Nie, nejde mi o to, aby ma niekto ľutoval, ale je naozaj smutné, ak ľudia, ktorých som doteraz považoval za priateľov, sa na tejto mojej škode za mojím chrbtom veselo zabávajú. Ba dostal sa mi do uší aj taký výrok: „Tak mu treba! Načo tam išiel? Má sr... doma, tu si má nájsť robotu!“ Samozrejme, že to vysloví len taký človek, ktorý doma ľahko príde k zárobku.
Na brigády v zahraničí určite nezanevriem. A azda budem opatrnejší. Ak pôjde o peniaze, cenné veci, ale i o výber spolupracovníkov.
Pobyt v Taliansku som využil aj na turistiku v rakúskych a talianskych Alpách. Zillertalské Alpy, Dolomity, ale aj nádherný kaňon potoka Bletterbach alebo Rittner Horn môžem odporučiť milovníkom horskej prírody. Priniesol som si stovky fotografií, zážitkov, poznatkov, ktoré som chcel ponúknuť čitateľom blogu. V tejto chvíli na to nemám dostatok energie, chuti a trpezlivosti, čo je azda pochopiteľné. Skôr ako na písanie mám chuť počkať si na ten svoj vlak. Nie preto, že je piatok trinásteho. Ak tento horor prežijem, azda sa raz k blogovaniu vrátim a prípadným záujemcom rád ukážem miesta, ktoré ma zaujali, a to nielen na blogu, ale aj priamo na mieste, ak príjmu moje pozvanie na spoločné turistické putovanie. Dnes pripájam aspoň pár fotiek.
